Už sa vám niekedy stalo, že ste si prečítali stránku knihy, prišli ste na jej koniec a nevedeli ste si spomenúť, čo ste práve čítali? Možno ste si to dokonca prečítali znova, len aby ste to opäť zabudli. Bola by som nerada, ak by ste to zažili aj pri čítaní tohto blogu, a tak vás rovno vtiahnem do deja. Ako inak, otázkou: Prečo myslíte, že tak často zabúdame, čo čítame?
Odpoveďou je, že si nekladieme otázky. Podľa autora knihy Myseľ bez hraníc (Jim Kwik) by sme sa mali pred čítaním knihy/článku samých seba vždy spýtať, prečo danú knihu čítame a čo od nej očakávame. Položenie takejto otázky spôsobí, že mozog na ňu začne hľadať odpoveď, a preto sa plne sústredí na daný text.
Otázky sú v skutočnosti odpoveďou.
Každú sekundu naše zmysly zhromažďujú až 11 miliónov bitov informácií zo sveta okolo nás. Je zrejmé, že ak by sme sa ich snažili všetky naraz interpretovať a dešifrovať, okamžite by sme boli zahltení. Preto je mozog predovšetkým vymazávacie zariadenie; je navrhnutý tak, aby informácie nepúšťal dovnútra. Vedomá myseľ zvyčajne spracuje len 50 bitov za sekundu.
O tom, čo prejde cez filter, rozhoduje časť mozgu nazývaná retikulárny aktivačný systém, skrátene RAS. RAS je zodpovedný za množstvo funkcií vrátane spánku a modifikácie správania. Funguje tiež ako strážca informácií prostredníctvom procesu nazývaného habituácia, ktorý umožňuje mozgu ignorovať nezmyselné a opakujúce sa podnety a zostať citlivým na iné vstupy.
Jedným zo spôsobov, ako usmerniť RAS, sú otázky, ktoré si kladieme. Tie nášmu mozgu hovoria, čo je pre nás dôležité.
Tento efekt sa dá prirovnať k tomu, ako vám vaša obľúbená platforma sociálnych médií začne zobrazovať viac príspevkov na základe predchádzajúceho záujmu. Stránka, na ktorej ste, to vie vďaka tomu, na čo ste predtým klikli. Váš RAS je ako algoritmus tejto stránky. Zobrazuje vám viac toho, o čo ste prejavili záujem a skrýva to, o čo sa nezaujímate.
Autor obrázku: Jack Butcher
Často sa stáva, že odpovede, ktoré potrebuje, tam niekde sú, len my si nekladieme správne otázky, ktorými by sme si na ne posvietili. Namiesto toho si kladieme zbytočné otázky, alebo ešte horšie, otázky, ktoré nás zneisťujú. Prečo nie som dosť múdry? Prečo nie som dosť dobrá? Prečo nemôžem schudnúť? Prečo nemôžem nájsť človeka, s ktorým mám byť? Kladieme si takéto negatívne otázky a tie nám potom dávajú dôkazy ako odpovede. Ľudská myseľ vždy zovšeobecňuje, aby pochopila svet. Tu, tam a všade môžeme nájsť dôkazy, ktoré potvrdzujú naše presvedčenia.
Myslenie je proces zdôvodňovania, počas ktorého kladieme otázky a odpovedáme na ne. Možno sa pýtate, či je to pravda? Vidíte, museli ste položiť otázku. Hoci máme denne desiatky tisíc myšlienok, máme jednu, možno dve dominantné otázky, ktoré si kladieme častejšie ako ostatné. Ako sa asi môžete domnievať, tieto otázky usmerňujú náš fokus, ktorý riadi to, ako sa cítime, a ako následne trávime svoj život.
Prečo o tom píšem? Vidíte, opäť otázka. A prečo to čítate?
Zdroj: Jim Kwik - Myseľ bez hraníc