Ako začať s journalingom
V hlave nám denne prebehnú tisíce myšlienok. Jedna prekričí druhú. Niečo si začneme vysvetľovať, vzápätí si oponujeme, preskočíme k tomu, čo treba kúpiť cestou domov, a o chvíľu už ani nevieme, nad čím sme pôvodne premýšľali.
Papier je pomalší.
Keď si myšlienku zapíšeme, môžeme sa pri nej na chvíľu zastaviť. Pozrieť sa na ňu z odstupu. Všimnúť si niečo, čo sa nám v hlave strácalo. Niekedy nás dokonca prekvapí vlastná veta. Napíšeme niečo, čo sme si dovtedy nedokázali celkom priznať.
Práve v tom spočíva jedno z kúziel journalingu.
Čo je journaling a prečo ho vyskúšať?
Journaling je vedomé zapisovanie vlastných myšlienok, pocitov a skúseností. Je to spôsob, ako viesť rozhovor so sebou prostredníctvom písania.
Môže nám pomôcť lepšie porozumieť tomu, čo prežívame, pomenovať svoje potreby, zachytiť myšlienky alebo si všimnúť veci, ktorým v každodennom zhone nevenujeme pozornosť.
A pritom vôbec nemusíme byť dobrí v písaní.
Denník nepotrebuje krásne formulácie, gramaticky dokonalé vety ani veľké životné uvedomenia. Nemusíme mať dokonca ani jasno v tom, čo chceme povedať.
Niekedy práve píšeme preto, aby sme na to prišli.
Zmyslom journalingu je lepšie spoznať človeka, ktorým už sme.
A keďže sa počas života neustále meníme, môže byť zaujímavé vracať sa k sebe pravidelne. K tej istej otázke sa môžeme vrátiť o rok a zistiť, že na ňu odpovedá trochu iná verzia nás samých.
Ako začať s journalingom? Začni jednou otázkou.
Prázdna strana dokáže byť prekvapivo zastrašujúca.
Sadneme si k nej s perom v ruke a zrazu nevieme, čo napísať. Akoby sme čakali, že prvá veta musí byť zmysluplná, zaujímavá alebo aspoň dostatočne múdra.
Preto v Hlbine veríme v otázky.
Dobrá otázka dokáže nasmerovať našu pozornosť na miesto, okolo ktorého sme dovtedy chodili bez povšimnutia. A to aj vtedy, keď na ňu nepoznáme odpoveď.
Ak nevieš, ako si viesť denník, začni jednoducho. Vyber si jednu otázku a napíš na ňu svoju odpoveď.
Jednu vetu. Tri vety. Alebo tri strany.
Pokojne pokračuj aj vtedy, keď už dávno neodpovedáš na pôvodnú otázku. Nechaj myšlienky plynúť tam, kam potrebujú.
7 journaling otázok, ktorými môžeš začať
-
Ako sa mám, tak naozaj?
-
Čo vo mne dnes zanechalo najväčšiu stopu?
-
Čo v poslednom čase potrebujem, ale nedoprajem si to?
-
Kedy som sa naposledy cítil/a skutočne sám/sama sebou?
-
Čo sa v mojom živote mení a čo by som si prial/a zachovať?
-
Čo by som dnes povedal/a človeku, ktorého mám veľmi rád/rada, keby sa cítil tak ako ja?
-
Za čo dnes ďakujem?
Pri niektorých otázkach nájdeš odpoveď okamžite. Pri iných budeš potrebovať viac času. A na niektoré možno neodpovieš vôbec.
Aj to je v poriadku.
Journaling nemusí priniesť odpoveď na všetko. Niekedy stačí, že si položíme otázku, ktorú sme si dovtedy nepoložili.
Divoké písanie: Keď chceš písať, ale nevieš o čom
Existuje ešte jeden spôsob journalingu, ktorý máme obzvlášť radi. Volá sa divoké písanie.
Je to tak trochu opak toho, ako sme sa mnohí naučili písať v škole.
Keď píšeme text pre niekoho iného, premýšľame nad slovami, opravujeme chyby, vraciame sa k vetám a hľadáme lepšie formulácie. Chceme, aby náš text dával zmysel.
Pri divokom písaní môžeme všetky tieto očakávania odložiť.
Ide o to písať o čosi rýchlejšie, než stíha zareagovať náš vnútorný kritik. Ten hlas, ktorý chce každú myšlienku najskôr skontrolovať, posúdiť a až potom nám dovolí napísať ju.
Divoké písanie nám dáva príležitosť na chvíľu tento hlas obísť.
Ako na divoké písanie? Na začiatok stačí 5 minút.
1. Priprav si papier a pero.
Vyber si zošit alebo niekoľko čistých papierov. Ideálne také, pri ktorých nebudeš premýšľať nad tým, či ich nepokazíš.
2. Nastav si stopky na 5 minút.
Päť minút na prvý pokus úplne stačí. Keď si na písanie trochu zvykneš, môžeš čas predĺžiť na sedem minút, ako odporúčame aj v Hlbine mojej každodennej II.
Stopky ťa oslobodia od neustáleho rozhodovania, či už si písal/a dosť. Kým čas beží, píšeš. Keď zazvonia, môžeš skončiť.
3. Začni písať a snaž sa nezastaviť.
Toto je najdôležitejšie pravidlo. Počas piatich minút sa snaž udržať neprerušovaný pohyb ruky.
Nevieš, čo napísať? Napíš presne to:
Neviem, čo mám písať. Vôbec mi nič nenapadá. Toto je zvláštne. Premýšľam, či to robím dobre. Asi mám chuť na kávu. Vlastne som dnes nejako smutná...
A pokračuj.
Neopravuj chyby, neškrtaj vety, nevracaj sa k tomu, čo si napísal/a. Nechaj slová prichádzať.
4. Dovoľ si písať aj veci, ktoré nedávajú zmysel.
Na papieri môžeš byť nahnevaný/á, nespravodlivý/á, nevďačný/á alebo úplne zmätený/á. Môžeš si protirečiť. Niečo zveličovať a o tri riadky neskôr to vidieť celkom inak.
To, že si niečo napísal/a, ešte neznamená, že je to tvoj definitívny názor. Znamená to iba to, že v danej chvíli tebou takáto myšlienka prešla.
Papier ťa za ňu nebude súdiť.
5. Keď stopky zazvonia, môžeš skončiť.
Nemusíš celý text spätne analyzovať ani v ňom hľadať nejaké veľké posolstvo.
Ak ťa niektorá veta zaujme, môžeš pri nej zostať. Ak budeš mať chuť pokračovať, pokračuj. A ak budeš chcieť zošit zavrieť a ísť sa prejsť, urob presne to.
Hotovo. Práve si vyskúšal/a divoké písanie.
Čo ak máš strach pokaziť si denník?
Všimli sme si jednu zaujímavú vec. Čím krajší zápisník máme, tým opatrnejšie s ním niekedy zaobchádzame.
Chceme písať úhľadne. Nepreškrtávať. Neznehodnotiť čisté strany niečím, čo nám o týždeň bude pripadať hlúpe.
Lenže denník je priestor, ktorý patrí nám.
Preto v Hlbine mojej každodennej II nájdeš aj rituál s názvom Prvý škrtanec.
Jeho princíp je jednoduchý. Zámerne urob na jednej strane škrtanec, machuľu alebo preškrtni slovo.
Pokojne aj pokrč roh.
Tým sa niečo mení. Zápisník už nie je bezchybný. A ty už nemusíš byť taký/á opatrný/á.
Môžeš si dovoliť písať slobodnejšie.
Musíš si písať denník každý deň?
Nemusíš.
Journaling môže byť každodenným rituálom, ale nemusí sa stať ďalšou povinnosťou, pri ktorej budeš sledovať svoju disciplínu.
Niekto píše každé ráno pri káve. Iný večer pred spaním. Niekto potrebuje papier najmä vtedy, keď zažíva náročné obdobie alebo má v hlave priveľa myšlienok.
A niekto si na svoj denník spomenie raz za dva týždne.
Všetky tieto spôsoby majú svoje miesto.
Ak vynecháš niekoľko dní, nemusíš ich dobiehať. Ak sa ti nechce písať, nenúť sa. A ak dnes napíšeš iba jedno slovo, nemusíš sa zaň zajtra vykúpiť tromi stranami.
Tvoj denník nemusí byť dôkazom tvojej disciplíny. Môže byť miestom, kde sa stretávaš so sebou tak, ako práve prichádzaš.
A niekedy je najlepšie denník zavrieť
Sebapoznanie je krásna vec. Ale aj pri ňom môžeme zájsť do extrému.
Môžeme nad sebou neustále premýšľať, rozoberať každú emóciu, hľadať vysvetlenia a snažiť sa všetkému porozumieť.
Lenže veľa sa o sebe dozvedáme aj tým, že žijeme.
Keď sa niekomu prihovoríme. Keď vyskúšame niečo nové. Keď si dovolíme oddychovať. Keď sa rozhodneme inak než zvyčajne. Keď tancujeme, tvoríme alebo sa jednoducho tešíme z obyčajného dňa.
Aj preto sme do Hlbiny mojej každodennej II zaradili Medzidni, malé prerušenia pravidelného rytmu písania. Niekedy nás pozývajú niečo urobiť, niekomu zavolať, rozhýbať telo, vyskúšať niečo nové alebo chvíľu nerobiť vôbec nič.
Pretože život sa neodohráva iba v našich myšlienkach.
A journaling má podľa nás najväčší zmysel vtedy, keď nám pomáha byť viac prítomní v živote, ktorý práve žijeme.
Hlbina moja každodenná: Keď chceš mať otázky vždy poruke
Ak chceš začať s journalingom, ale nevieš, čo písať do denníka, pripravili sme pre teba malého sprievodcu.
Hlbina moja každodenná spája myšlienky, otázky, podnety a priestor na vďačnosť. Každá strana je príležitosťou na malé zastavenie a rozhovor so sebou.
V pokračovaní Hlbina moja každodenná II sme tento koncept rozvinuli o divoké písanie, nové rituály a Medzidni. Chceme ti ponúknuť priestor na premýšľanie, ale aj na tvorivosť, hravosť a skutočné prežívanie života.
Môžeš písať veľa alebo málo. Preskakovať strany. Vračať sa. Nezmestiť sa.
A predovšetkým, môžeš byť sám/sama sebou.
Objav Hlbinu moju každodennú a vytvor si vlastný rituál návratu k sebe.
Často kladené otázky o journalingu
Čo je journaling?
Journaling je zapisovanie vlastných myšlienok, pocitov, zážitkov alebo odpovedí na otázky. Pomáha vytvoriť priestor na sebareflexiu a lepšie porozumenie vlastnému prežívaniu.
Ako začať s journalingom, keď neviem, čo písať?
Začni jednou jednoduchou otázkou, napríklad „Ako sa mám, tak naozaj?“. Alebo si nastav stopky na päť minút a vyskúšaj divoké písanie, pri ktorom píšeš bez opravovania a hodnotenia.
Ako dlho by som mal/a písať denník?
Na začiatok pokojne iba päť minút. Ak skúšaš divoké písanie, čas môžeš postupne predĺžiť na sedem minút. Pri odpovediach na otázky sa nemusíš riadiť časom. Niekedy postačí jedna veta.
Musím si písať denník každý deň?
Nie. Frekvenciu si môžeš prispôsobiť vlastným potrebám. Dôležitejšie než pravidelnosť za každú cenu je, aby ti písanie dávalo zmysel a neprinášalo zbytočný tlak.
Aký je rozdiel medzi journalingom a divokým písaním?
Journaling je širší pojem pre rôzne formy písania o sebe a svojich skúsenostiach. Divoké písanie je konkrétna technika voľného, časovo ohraničeného písania, pri ktorej sa snažíš nezastavovať, neopravovať a neposudzovať vlastné vety.


