Predstavte si, že idete na chatu s partiou ľudí, s rodinou, známymi či menej známymi. Prvé dni kecáte o všeličom, len tak sa oťukávate, popíjate. Zábava, ľahkosť, humor. Prázdne reči, plné reči. O ničom a o všetkom. Preťažená hlava vypína a len tak sa unáša ľahkosťou, možno aj povrchnosťou konverzácie.

Povrch je v našich životoch a v rozhovoroch dôležitý. Treba si ho dopriať. Nedá sa byť stále hlboký. Nič nie je stále, tak ako ani radosť nie je stála a strieda ju smútok, tak aj hĺbku strieda povrch a povrch obmieňa sa s hĺbkou.

Ako teda, po pár dňoch v kruhu priateľov prelomiť povrch ~ všednosť rozhovorov?

Ako sa zrazu dostať k hlbším témam a podnietiť ľudí, nech sa otvoria? Tak, aby sme pri tom neboli trápni, aby to bolo čo najprirodzenejšie?

Jedna z odpovedí by mohla byť, vytiahnite si Hlbinu, konverzačnú hru a zahrajte si ju. Ale predsa, tak povrchná a komerčná nie som. Tento blog píšem pre tých, ktorí Hlbinu nemajú resp. ju nenosia všade so sebou. Tento blog píšem pre tých, ktorí sa podobne ako ja, neuspokoja len s obyčajnou výmenou informácii a názorov. Píšem to pre vás, ktorí nemáte radi small-talky a neviete ako prirodzene premostiť do hĺbky. Ste na večierku, na stretnutí s priateľmi a zrazu pocítite potrebu sa o nich dozvedieť viac, chcete sa inšpirovať, otvoriť a zdieľať. 

Keď sú ľudia v skupine, na výlete či dovolenke, zvyčajne sa sústreďujú na zábavu. Ak je výlet viacdňový, je nepravdepodobné, že vznikne priestor či nálada na dumavé debaty hneď v prvé dni. Zároveň budete určite súhlasiť, že hlboké rozhovory najlepšie fungujú medzi dvoma ľuďmi alebo v malej skupine priateľov, ktorí sa už navzájom poznajú a cítia sa spolu dobre. Čo ale v prípade, že dostanete chuť rozprúdiť hlbšiu debatu vo väčšej skupine ľudí, ktorí sa vzájomne tak dlho nepoznajú. Stojí to za tú námahu? „Nebudem za trápnu?“

Existujú dva prístupy, ktoré môžete uplatniť pri iniciácii hlbšej diskusie.

a) Prístup diskusného krúžku
b) Prístup prirodzeného vývoja diskusie

Prístup diskusného krúžku

Spočíva v tom, že všetkých účastníkov vyzvete, resp. ich pozvete do diskusie, ktorá môže a nemusí mať vopred stanovenú tému.

To, že účastníkov vopred pozývate, v nich vzbudí pocit istoty a bezpečného prostredia, v ktorom sa môžu otvoriť. V diskusnom krúžku nejde o to, aby sme vytvorili dve skupiny, ktoré proti sebe argumentujú (tak, ako je to pri debatným krúžkoch). Tento typ krúžku je postavený na obyčajnej ľudskej potrebe rozprávať a vymieňať si akékoľvek skúsenosti, názory. Aby diskusia plynula hladko, je dobré si na začiatku zvoliť moderátora, ktorý celú diskusiu bude viesť a dohliadať na to, aby sa každému ušlo slovo.

Tipy ako viesť diskusný krúžok:

1. Dajte si na úvod zahrievacie kolečko

Každý účastník v ňom dostane 5 minút, počas ktorých sa pokúsi zhrnúť, čo mu v poslednom období robilo radosť a čo starosť.

2. Po ňom sa venujte jednej téme

Výber témy by mal vyplynúť zo zahrievacieho kola. Závisí to do značnej mieri aj na kreativite moderátora a to ako pohotovo vycíti aká téma by mohla rezonovať v skupine najviac. Ak to uzná moderátor za vhodné, môže dovoliť účastníkom hovoriť detailnejšie o tom, čo načali v zahrievacom kole. Úspech takejto diskusie často závisí od nielen dobre zvolenej témy, ale aj od toho, do akej mieri sa účastníci chcú otvoriť a hovoriť osobné veci. Ak takú tému nenájdete, použite otázky z Hlbiny (tento bod je pre tých, ktorí Hlbinu majú a nosia ju vždy so sebou, alebo si otázky z nej pamätajú :))

 

Prístup prirodzeného vývoja diskusie

Keďže diskusné krúžky môžu byť pre niekoho príliš strojené, prinášame vám tipy ako premostiť prirodzene a nenútene do dobrej diskusie, bez toho, aby ste ľudí o tom museli upovedomiť. Skrátka to vyplynie jednoducho z prítomnej chvíle.

 

1. Začnite so small talkom a postupne ho prehlbujte

 Ak začnete hlbokú konverzáciu z ničoho nič, budete pôsobiť príliš intenzívne. Namiesto toho začnite konverzáciu niekoľkominútovým small talkom. Berte small talk ako takú spoločenskú rozcvičku, ktorá ľudí pripraví na hlbšiu diskusiu 

 2. Nadhodťe hlbokú tému, ktorá zaujíma vás

Nadhodťe takú hlbokú tému, ktorá bude voľne súvisieť s tým, o čom hovoríte. Napríklad:

• Keď sa rozprávate o kariére: 
  Áno, myslím, že konečným cieľom práce je nájsť niečo, čo sa nám zdá zmysluplné. Čo je pre vás zmysluplné?

• Keď hovoríte o sociálnych médiách: 
  Keď sme už pritom Instagrame, rozmýšľam, či sociálne médiá urobili svetu službu, alebo len vytvorili nové problémy. Čo si o tom myslíte vy?

• Keď sa rozprávate o počítačoch a IT:
  Mimochodom, čítal/a som takú teóriu, že s najväčšou pravdepodobnosťou žijeme v počítačovej simulácii. Zamysleli ste sa niekedy nad tým?

• Keď sa bavíte o počasí/roč. obdobiach:
  Keď hovoríme o jari a o tom, ako všetko rastie, videl som dokumentárny film o tom, ako rastliny komunikujú pomocou signálov prostredníctvom svojho koreňového systému. Je fascinujúce, ako málo vieme o zemi.

Ak pocítite pozitívnu reakciu, budete sa môcť do tejto témy ponoriť hlbšie. Ak nie, skúste to neskôr. Môže to byť na niekoľko pokusov, kým nájdete tému, ktorá by sadla všetkým.

 3. Hovorte o snoch

Sny človeka o ňom prezrádzajú veľa. Pýtajte sa otázky a spomínajte veci, ktoré posúvajú rozhovor k tomu, čo by chceli robiť.

Príklady:

• Keď sa rozprávate o práci:
  Čo by ste robili, keby ste mali toľko peňazí, že by ste nikdy nemuseli pracovať?

• Keď hovoríte o cestovaní:
  Kam by ste najradšej išli, keby ste mali neobmedzený rozpočet?

Podeľte sa o svoje vlastné sny, aby bol rozhovor vyvážený.

4. Spýtajte sa niečo mierne osobné

Pri téme, kde to bude možné, môžete posunúť rozhovor na hlbšiu úroveň, tak že položéte osobnú otázku. Vďaka tomu bude neskôr prirodzené klásť ešte osobnejšie otázky.

Príklady otázok, ktoré môžete položiť:

• Ak riešite otázku bývania, či to, aké ťažké je v dnešnej dobe nájsť si byt, spýtajte sa, kde by bývali, keby peniaze neboli problémom a prečo.
• Ak sa bavíte o problémoch v spoločnosti, spýtajte sa, či snívajú o živote niekde inde a prečo.
• Ak hovoríte o práci, spýtajte sa, čo by robili, keby si mali založiť vlastný podnik a prečo.
• Ak hovoríte o tom, ako rýchlo letí čas, spýtajte sa, ako sa podľa nich za tie roky zmenili a čo ich k tomu viedlo. 

5. Buďte osobní

Vždy, keď kladiete hlboké alebo osobné otázky, podeľte sa s niečím osobným aj vy. Ak kladiete sériu otázok bez toho, aby ste na oplátku prezradili niečo o sebe, druhí môžu mať pocit, že ich vypočúvate.

Neprerušujte však niekoho len preto, že si myslíte, že je čas prispieť do rozhovoru vašou skúsenosťou či príbehom. Niekedy je v poriadku nechať niekoho dlho rozprávať. Snažte sa udržať rozhovor vyvážený, aby ste sa všetci podelili o približne rovnaké množstvo informácií.

Zároveň sa chcete vyhnúť prílišnému zdieľaniu. Zdieľanie príliš veľkého množstva súkromných informácií môže byť pre niekoho nepríjemné a rozhovor sa môže stať trápnym. Ak si nie ste istí, či nezdieľate príliš veľa, spýtajte sa sami seba: "Je to relevantné pre túto konverzáciu a vytvára to medzi nami spojenie?"

6. Klaďte doplňujúce otázky

Doplnkové otázky môžu posunúť triviálne alebo nudné témy hlbším a zmysluplnejším smerom.Niekedy je však potrebný dlhší čas, viac sa oťukať, kým sa vy aj druhá osoba cítite dostatočne pohodlne na to, aby ste sa podelili o svoje myšlienky a názory.

Uvediem vám ukážku takého postupného vnárania sa čoraz hlbšie pod povrch.

Ja: Čo ťa viedlo k tomu, že si sa stal inžinierom?
On: V tomto odbore je veľa dobrých pracovných príležitostí. [Povrchná odpoveď]
Ja, po tom, čo som sa podelila o svoju skúsenosť: Ale musí v tebe byť niečo, čo ťa viedlo k tomu, že si si vybral práve inžinierstvo?
On: Hmm, áno, dobrý postreh! Myslím, že som vždy rád staval veci.
Ja: Aha, chápem. Prečo si myslíš, že to tak je?
On: Prečo? Hmm... Myslím, že... je to ten pocit, že tvorím niečo skutočné.
Ja, neskôr: To je zaujímavé, čo si predtým povedal o vytváraní niečoho skutočného. Vnímam to veľmi podobne pri svojej tvorbe... [ zdieľam moje konkrétne myšlienky ]. Čo sa ti páči na vytváraní niečoho skutočného?"
On: Možno to má niečo spoločné so životom a smrťou, ako napríklad, že ak vytvoríš niečo skutočné, ostane tu niečo po tebe, aj keď odídeš.

Toto bol asi celkom klišé príklad rozhovoru, ale verím, že ste pochopili podstatu a dôležitosť pýtania sa doplnkových otázok. Samozrejme, je treba vycítiť, kedy sa to hodí a kedy nie. Keď ste vo väčšej skupine ľudí a neviete, či to bude vhodné, skúste tieto dolnkové otázky klásť takej osobe z vašej partie, ktorá vám príde najextrovertnejšia a najotvorenejšia.

6. Odvážte sa zdieľať malé zraniteľnosti

Ukážte, že ste citlivý, zraniteľný človek, tým, že sa podelíte o malú neistotu. Druhá osoba sa tak môže pohodlne otvoriť na oplátku. Ak napríklad bavíte na tému pracovných stretnutí, môžete povedať: Keď sa mám stretnúť s novými ľuďmi, zvyknem mať trému a cítiť sa nepríjemne.

Keď sa podelíte o svoje zraniteľnosti, vytvoríte bezpečný priestor, v ktorom vy a druhá osoba môžete prekročiť povrchné interakcie a spoznať sa na hlbšej úrovni. Toto prostredie vytvára pôdu pre osobné, zmysluplné rozhovory. 

7. Postupne hovorte o osobnejších veciach

Keď sa s niekým rozprávate už niekoľko dní po sebe, môžete diskutovať o čoraz osobnejších témach. Napríklad, keď niekoho nepoznáte veľmi dlho, môžete klásť mierne osobné otázky, ako napríklad: Nacvičuješ si niekedy v hlave, čo povieš, predtým, ako ideš telefonovať?

Keď sa zblížite, môžete postupne prechádzať na osobnejšie témy. Po určitom čase budete schopní hovoriť o veľmi intímnych, zraniteľných zážitkoch.

Psychológovia zistili, že rozhovory o čoraz osobnejších veciach ľudí zbližujú a že vzájomné „sebaodhalenie“ / obnaženie je kľúčové, ak chcete nadviazať blízke priateľstvo. Výskumy tiež ukazujú, že hlbšie a zmysluplnejšie rozhovory s inými ľuďmi sú spojené s vyššou úrovňou šťastia.

8. S kontroverznými témami buďte opatrní

V spoločenskom rozhovore, zvlášť vo väčšej skupine by sme sa mali vyhýbať kontroverzným témam, ako je politika, náboženstvo a sex. Ak sa však partia diskutujúcich pozná lepšie, rozhovory o kontroverzných témach môžu byť veľmi príjemné, ba dokonca si ich vychutnáte.

Rada sa s vami podelím o jednu fintu, ako prezentovať protichodný názor, tak aby sa do vás poslucháči nepustili a nezačali útočiť či brániť svoje názory. Tá finta spočíva v tom, že nebudete hovoriť v prvej osobe, ale budete prezentovať pohľad tretej osoby. Uvediem príklad:

Niektorí ľudia tvrdia, že elektrické kolobežky by sa mali zakázať, pretože spôsobujú veľa nehôd, ale iní hovoria, že za to môžu predstavitelia mesta, pretože nedávajú prednosť cyklistickým pruhom. Čo si myslíte vy?

Buďte však pripravení zmeniť tému, ak sa okolie bude tváriť nepokojne. Sledujte reč ich tela. Ak zložia ruky, zamračia sa alebo sa otočia tak opačným uhlom, hovorte o niečom inom. 

9. Položte hlbokú otázku, keď je chvíľa ticha

Podnietenie hlbokej konverzácie s niekým, koho sotva poznáte, môže pôsobiť, že sa neviete správať spoločensky, možno si niektorí pomyslia, že ste „tá divná“. Ak je však niekto už váš známy alebo priateľ, môžete sa z ničoho nič opýtať hlbokú otázku, ak vám niečo leží na srdci.

Príklad:

[Po chvíli ticha]

V poslednom čase som veľa premýšľala o...

10. Požiadajte o radu

Ak niekoho požiadate o radu, poskytnete mu jednoduchý spôsob, ako hovoriť o svojich vlastných skúsenostiach. To môže viesť k hlbokým a osobným rozhovorom.

Napríklad:

On: Po desiatich rokoch práce ako inžinier som sa rekvalifikoval na učiteľa dejepisu. Bola to obrovská zmena!
Ja: Vau! Vlastne by sa mi možno hodila tvoja rada.
Oni: Jasné, o čo ide? 
Ja: Rozmýšľam o rekvalifikácii na terapeuta, ale veľmi sa hanbím vrátiť do školy po tridsiatke. Ako si to zvládol ty?
On: Myslím tým, že keď... [pokračuje v rozprávaní svojho príbehu].

Pýtajte sa na radu, len ak ju naozaj chcete a potrebujete. V opačnom prípade môžete pôsobiť neúprimne.

A na záver, dve doplnkové rady.

Rešpektujte sa

V každom rozhovore skúste vychádzať z postoja lásky a nie ega.

Ak sa diskusia príliš rozprúdi a prestane byť príjemná, s láskou ju ukončite. Môžete povedať: „Bolo fascinujúce vypočuť si vaše názory. Dohodnime sa, že sa nezhodneme,“ a potom zmeňte tému. Alebo môžete povedať: „Je zaujímavé počuť úplne iný pohľad na [tému]. Nesúhlasím s tým, ale bolo skvelé viesť o tom úctivý rozhovor.“

Dovoľte si byť trápni

Nevadí, že cítite trápnosť pri pokusoch o hlbšiu diskusiu. 

Prijmite ju, spolu so všetkými rozpakmi. Pocit trápnosti je súčasťou cesty k dosiahnutiu niečoho dôležitého, zmysluplného. Je pravdepodobné, že čím viac vás nejaké rozhodnutie desí, tým viac ho potrebujete robiť.

 

Autorka textu: Žaneta Morovská