A prečo ho tvoje dni potrebujú?
Žituál.
Slovo, ktoré sme si vymysleli, lebo sme pre túto vec nenašli presnejší názov.
Nie je to zvyk.
Ani rutina.
Žituál je chvíľa, keď sa na okamih vrátiš do života.
Do seba.
Do prítomnosti.
Môže trvať dve minúty.
Alebo desať.
Môže mať podobu slova, pohybu, dotyku, ticha či dychu.
Nie je v ňom nič náboženské ani formálne;
jeho sila spočíva v jednoduchosti a v úmysle byť pri tom, čo práve je.
Žituál prináša telu ukotvenie, mysli jasnosť a duši domov.
Je to malá každodenná modlitba bez slov.
Žituál môže byť:
-
šálka kávy vypitá bez mobilu,
-
krátke zapisovanie viet, ktoré ti práve bežia hlavou,
-
prechádzka medzi dvoma stretnutiami,
-
hlboký nádych počas chaotického dňa,
-
chvíľa ticha pred spaním,
-
zápis vďačnosti, pre pripomenutie si dostatku a hojnosti,
-
vdychovanie vôňe oleja, byliny, dymu
-
pomalé čítanie verša alebo vety, ktorá ťa vlní
-
pohľad do neba
-
zapálenie sviečky.
Je to návrat.
K pocitu, že deň nie je len séria úloh.
Ale tiež priestor, kde môžeš cítiť, premýšľať, oddýchnuť si
alebo si dopriať jeden malý moment, ktorý zmení tón celého dňa.
Preto to slovo.
Pretože ide o žitie.
Žituál je osobný rituál sprítomnenia.
Vedomé gesto duše v priestore bežného dňa.
Chvíľa, keď „žijem tu“ a „žijem teraz“ a žijem naozaj.
Do hĺbky.
A možno je to to najdôležitejšie, čo si môžeš v decembri dopriať.
Malé žituály.
Malé návraty k sebe.